Sopky

Každá trhlina, cez ktorú si láva vzchádzajúca z hlbin Zeme prerazí cestu, je sopka. Sopky často predstavujeme ako ohoria so špicatými vrcholmi, pritom niektiré sú okrúhle, iné takmer ploché! Život sopiek býva často veľmi dlhý a ich aktívnosť pretrvá aj niekoľko storočí. Označujeme ich ako deštručné živly, ale bez nich by naša planétavybuchla. V skutočnosti dávajú z času na čas priechod obrovskému tlaku, ktorý je vo vnútry Zeme, takže majú rovnakú funkciu ako bezpečnostný ventil na tlakovom hrnci. Spolu je na kontynentoch asi 15 000sopiek.                                           

Žeravá planéta: Tak ako ovocné plody chráni tenká šupka, Zem chráni zemská kôra. Pod ňov je zemský plášť, ktorý tvorí žeravá tekutá hornina-MAGMA. Keď vivrie na povrch Zeme hovoríme jej LÁVA. V strede Zeme sa nachádzajadro .

N čo sa podobá sopka? : Sopka sa skladá z troch častí: magmatickej komory, zo sopúcha (sopečného komína), ktorím magma stúpa na povrch Zeme, a z viditeľnej časti je sopečný kužeľ. Láva vytryskne zo zeme cez kráter, ktorý je akýmisi ,,ústami" sopky.

Lávové jazero: V otvorenom krátery vo vrchole sopkyNyiragongo v Kongu v r. 1 982vzniklo z magmy, ktorá vyrazila z útrob Zeme, lávové jazero s teplotov 1 400 °C.Odvtedysa na povrchu jeho hladiny objavujú klokotajúce bu-bliny. 

Mimozemská sopka: Sopky sa nachádzajú na mnohých planétach. Olympus Mons na Marse je so svojimi 25 000 m  trikrát vyššíako Mount Everest, najvyššia hora Zeme.

Prebudenie Hellgafellu: Všetko nasvedčovalo tomu, že táto sopka dávno vyhasla, on však len spala! Islandská sopka Hellgafellu nachádzajúca sa tesne za mestečkomHeimaey sa prebudila v r. 1 973 po viac ako 50 storočiachspánku.